Tie naj zvieratka

Cicavce:

Cicavce sa vyznačujú najrozmanitejšími tvarmi, veľkosťou i spôsobom života. Niektoré žijú prevažne na súši, iné trávia väčšinu života vo vode. Niektoré sa pohybujú v otvorenej krajine, iné sa ukrývajú pod zemou. Cicavce nájdeme na mrazivých pláňach Arktídy aj v dusných tropických pralesoch. Ich veľkosť sa pohybuje od bielozúbky trpasličej, ktorá nie je väčšia ako ľudský malíček, až po vráskavca obrovského, ktorý dosahuje veľkosť dopravného lietadla.

Teplokrvnosť:

Cicavce dokážu žiť v rozmanitých prostrediach preto, lebo sú homoiotermné (teplokrvné). To znamená, že ich telo má stálu teplotu, nezávislú od teploty okolitého prostredia, čo umožňuje nepretržitosť telesných procesov. Poikilotermné (sudenokrvné) živočíchy, napr. plazy, sú aktívne len pri vhodnej teplote prostredia, kým cicavce sú aktívne v každom počasí. Preto napr. puma americká, veľká mačkovitá šelma, môže žiť v tropických lesoch Peru aj na zasnežených pláňach Patagónie. Teplota nášho tela, okrem chorobných stavov, sa pohybuje okolo stálej hodnoty 36,9°C. Väčšina cicavcov si udržuje približne rovnakú telesnú teplotu. Výnimkou sú leňochy, ktorých telesná teplota kolíše medzi 24,4°C a  37,6°C. Podmienkou udržania stabilnej teploty cicavcov je pravidelný prísun potravy. Preto napr. v oblastiach púští žije menej druhov cicavcov ako plazov, ktoré vydržia dlho bez potravy. Niektoré cicavce prežívajú zimné obdobie, keď je nedostatok potravy, tak, že upadnú do hlbokého spánku (hibernácia), počas ktorého im klesne telesná teplota a spomalia sa všetky telesné funkcie.

Ohrievanie, ochladzovanie:

Biologické procesy automaticky udržujú vhodnú teplotu tela cicavcov. Tieto živočíchy sa však musia chrániť pred extrémnym chladom alebo teplom. Hustá srsť a vrstva podkožného tuku chránia cicavce pred chladom. Ak je príliš chladno, zviera sa zviniedo klbka a vyhľadá vhodný úkryt, alebo sa trasie, čím zohrieva svoje svalstvo. Ľudia sa ochladzujú potením, kým mnohé cicavce s hustou srsťou majú málo potných žliaz, príp. ich vôbec nemajú, a tak odvádzajú prebytočné teplo vyplazeným jazykom a slinením.

Malé a veľké cicavce:

Najväčšími suchozemskými cicavcami sú slony, nosorožce a hrochy žijúce v tropickej Afrike a Ázii. V súčastnosti je ich už veľmi málo. Najpočetnejšie stavy dnes doshujú drobné cicavce, ako sú myši, potkany a iné hlodavce alebo dvojzubce zajace a králiky. Zo všetkých druhov cicavcov okrem človeka je dnes najpočetnejšia myš domáca.

Rozšírenie cicavcov:

Cicavce sú veľmi prispôsobivé, pričom každý druh uprednostňujeurčitý druh biotipu a každý biotop od hlbokých oceánou až po suché púšte má svoje charakteristické druhy cicavcov

Cicavce a potrava:

Cicavce sú z hľadiska potravy závislé od iných organizmov; niektoré sa živia rastlinnou potravou iné živočíšnou. Cicavce živiace sa inými živočíchmi nazývame mäsožravce a tie ktoré za živia prevažne rastlinstvom nazývame bylinožravce. Všežravce sa živia rovnako rastlinstvom aj živočíchmi. Potravou hmyzožravcov je hmyz.